Frčia nové a aktuálne karanténne pesničky. Tak tu jedna je. Nová, ale nie koronová😉. Celkom neaktuálny ľúbostný príbeh niekedy z šesťdesiatych rokov má vraj reálne jadro a rozprávala mi ho nezabudnuteľná zaježovská jazyčnica teta Zuza: „To prvéj bolo…, tá horárova žena, ako s tím Čechom bola ušla, čo sa tam bol ponevieral okolo, taký ťen, no toto, vandrák, len tam tak čas márnil a ona tam veľmej trpela s tím horárom, ťen hu aj bil, tak mu ušla s tím Čechom, do dákyho velikýho mesta…. Aj mu počarila, krvi do cesta nakvapkála, že by hu kcel, chleba napiekla. A on zedol, Veroninka moja, a už bez nej nemohol byť a tá za ním ušla a už o nej ani chýru nebolo…“ Pesničku sme nahrali, ako je teraz v móde, doma v kuchyni- akusticky v pozadí s romantickým modrým kredencom a murovaným šparheltom…https://www.facebook.com/veronika.kickova.5/videos/2847554945294300/
